Informácie a diskusie

1. Základné požiadavky

Základová konštrukcia má za úlohu bezpečne preniesť všetko zaťaženie zo stavby do základovej pôdy cez základovú škáru, to znamená v rovine, v ktorej základ spočíva na základovej pôde. V spolupráci so základovou pôdou musia základy zaistiť stabilitu celej stavby a obmedziť, resp. vylúčiť dodatočné deformácie (sadanie a i.). Pre bežný návrh základov je potrebné stanoviť zaťaženie pôsobiace na základy a vlastnosti základovej pôdy, predovšetkým jej dovolené namáhania a stlačiteľnosť.

Zaťaženie, ktoré pôsobí na základy môže byť podľa doby trvania : stále (vlastná tiaž a trvalo pôsobiace zaťaženie) a náhodilé (dočasne pôsobiace napr. od ľudí). Náhodilé sú dlhodobé, krátkodobé a mimoriadne. Vo výpočtoch sa uvažujú tie najnepriaznivejšie kombinácie zaťažení.

Základová pôda je zemina, do ktorej sa prenášajú účinky vonkajších síl.
Podľa STN 73 1001 sa základové pôdy delia na:

horniny spevnené: skalné, poloskalné
horniny nespevnené: zeminy súdržné a nesúdržné
horniny zvláštneho zloženia: umelé, poľnohospodárske

Nevhodné základové pôdy sú neuľahlé násypy a sedimenty organického pôvodu (rašeliny, slatiny, bahnité náplavy).

Pred návrhom základov je potrebné vykonať geologický a hydrogeologický prieskum, ten poskytuje podklady pre posúdenie vhodnosti staveniska, stanovenie únosnosti a stlačiteľnosti základovej pôdy, posúdenie vplyvu podzemnej vody a predbežné určenie tried hornín.

Pri návrhu základových konštrukcií platí, že optimálne základové konštrukcie sú také, ktoré pri najmenšej prácnosti, spotrebe materiálu a energie plne zaisťujú bezpečnosť stavby a vylučujú jej deformácie.

Pri nepodpivničených objektoch musí byť základová škára v nezámrznej hĺbke, obvykle 800 - 1 400 mm.

Rozdelenie základových konštrukcií: