3. Vnútorný vodovod

Domový vodovod pokračuje od prípojky prechodom cez základový múr tzv. ležatým rozvodom, ktorý by mal byť izolovaný, ak prechádza priestorom pivnice.

Bez ohľadu na materiál potrubia by sa za vstupom vodovodnej prípojky do rodinného domu mali inštalovať tieto prístroje:

• jemný filter, ktorý chráni výtokové armatúry, najmä termostatické a elektronicky ovládané batérie pred poškodením (piesok v dodávanej vode, hrdza z nekvalitného vodovodu a pod.),
• tzv. oddeľovač, ktorý je potrebný v prípade, že sa použijú výtokové armatúry bez privzdušňovacích a odvzdušňovacích ventilov ( u nás sa doteraz vyrábajú všetky výtokové armatúry s PO ventilmi, žiaľ, európska norma toto záväzne nepredpisuje, ale len odporúča ), v oddeľovači inštalované zariadenie zabraňuje spätnému prúdeniu vody,
• regulátor tlaku, ktorý vylúči prevádzkovanie vnútorného rozvodu s pretlakom nad 0,4 MPa (4 bar). Týmto opatrením sa chránia najmä armatúry a dochádza k zníženiu spotreby vody. U nás ich normy nepredpisujú a vzhľadom na to, že sú investične náročné, inštalatérske firmy ich nemontujú. V záujme komfortu prevádzky a životnosti vodovodných zariadení by sa však mali použiť v každom rodinnom dome.

Vnútorný vodovod sa za vodomerovou zostavou, vzhľadom na polohu potrubných úsekov, rozdeľuje na:

• ležatý rozvod,
• stúpacie potrubie (zvislý rozvod),
• pripájacie potrubie (medzi stúpacím potrubím a výtokovými armatúrami).

Ležatý rozvod začína hlavným uzáverom vnútorného vodovodu alebo objektu a končí pri pätkách jednotlivých stúpačiek. Má byť čo najkratší a s minimálnym počtom ohybov. Potrubie musí byť prístupné, aby sa mohlo v prípade potreby vymeniť s najmenším obmedzením prevádzky a bez nákladných opatrení. Ak sú potrubia uložené na spoločných závesoch s inými rozvodmi, odporúča sa ponechať na závesoch voľný priestor na ich výmenu. Vzhľadom na prípadné netesnosti sa nesmie uložiť ležatý rozvod pod podlahu nepodpivničeného podlažia, čo sa v minulosti často praktizovalo.

Zvislý rozvod (stúpacie vetvy) sa vedie v drážkach pod omietkou, alebo v inštalačných prefabrikátoch. Začína uzávermi v spodnej časti a končí v mieste napojenia najvyššieho pripojovacieho potrubia.

Pripájacie potrubie sa zvyčajne vedie v stenách ako vetvové, pričom odbočky k jednotlivým výtokovým armatúram z hlavnej trasy sú vedené kolmo na potrubie.

Takéto riešenie má viaceré nevýhody. Ide napríklad o zvýšenú možnosť prenášania hluku, problematické križovanie zväčša oceľových potrubí a pod.

Uvedené problémy možno odstrániť pri použití prietočných násteniek, kedy nedochádza k zbytočnému križovaniu potrubia. K podstatnému zníženiu hlučnosti prispieva uloženie pripájacieho potrubia do podlahy. V tomto prípade sa odporúča použiť rúrové úseky z jedného kusu a rúry typu " rúrka v rúrke". Zníženie nákladov možno docieliť použitím rozdeľovačov.

Spracoval: Ing. Tomáš Boldiš
Použitá literatúra

Vodovod - diskusné fórum

Sponzorované odkazy