1. Základné požiadavky

Tepelná izolácia predovšetkým obmedzuje nežiadúce tepelné straty (zisky) a zabezpečuje požadovaný stav vnútorného prostredia.

Základnou úlohou tepelnoizolačnej vrstvy je spomalenie odovzdávania tepla v čase. Týmto sa dosiahne trvalé udržiavanie teploty vo vykurovanej miestnosti a naopak, zmenšuje sa postup tepla do chladného exteriéru. Toto je nevyhnuté na vytvorenie vnútornej klímy priaznivej pre život, činnosť človeka, prácu, technológiu výroby a pod.

Tepelnoizolačná vrstva však musí zabraňovať tvorbe kondenzácie, tepelných mostov a súčasne obmedzuje teplotné deformácie, ale predovšetkým znižuje straty energie pri vykurovaní.

Tepelnú vodivosť tepelnoizolačnej vrstvy určuje druh materiálu, veľkosť, rozdelenie a množstvo pórov v ňom obsiahnutých, obsah vlhkosti. Dôležitý je aj podiel odrazu, tepelná absorpcia a schopnosť akumulovať teplo.

Nasýtenie tepelnoizolačného materiálu vodou, ako dôsledok kondenzovania vodných pár, ktoré difundovali (vnikali) do tepelnoizolačnej vrstvy, značne znižuje jeho tepelnoizolačnú schopnosť.

Tepelná vodivosť jednotlivých materiálov používaných pre tepelnoizolačnú vrstvu je rozličná. Výber tepelnoizolačného materiálu treba robiť nielen podľa posúdenia jeho vlastnosti v čase jeho výroby, no ešte viac podľa jeho schopnosti zabezpečiť tepelnú ochranu pri rozličných vplyvoch a počas mnohých rokov využívania. Nebezpečná je nielen voda v kvapalnom skupenstve, ešte väčšiu pozornosť treba venovať kondenzácii vodnej pary difundujúcej cez konštrukciu.

Dôležité je brať do úvahy aj odolnosť materiálov používaných pre tepelnoizolačnú vrstvu proti ohňu.

Princíp tepelných izolácií

Minimálnou hmotou obalené maximálne množstvo vzduchu, s využitou skutočnosťou že vzduch je lacná a vhodná izolácia. To je princíp väčšiny použitých izolácií.
Penové plasty a všeobecne penené materiály majú tento princíp v názve.
Napenené základné suroviny vytvárajú štruktúru buniek (viac alebo menej uzavretých), ktorých plnivom je vzduch.
V prípade vláknitých materiálov jednotlivé vlákna vymedzujú priestory, v ktorých je vzduch. Tento obecný rozdiel je charakterizovaný nasiakavosťou jednotlivých izolačných materiálov. Všeobecne platí, že vláknité materiály sú výrazne nasiakavejšie ako penové.

Normatívne požiadavky a kritériá

Vývoj v oblasti znižovania spotreby energie, ako aj v poznaní možností na zabezpečenie vyhovujúcich hygienických podmienok pri užívaní vnútorného prostredia budov pozemných stavieb viedol k spracovaniu zmien tepelnotechnických noriem.

Od 1. 10. 2002 je v platnosti norma STN 73 0540 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, Tepelná ochrana budov. Táto norma platí na navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií a budov s požadovaným tepelným stavom vnútorného prostredia. Platí pre všetky budovy a ich časti s trvalým pobytom osôb.

Pri tepelnotechnickom navrhovaní jednotlivých konštrukcií treba dodržať normatívne hodnoty týchto kritérií:

• požiadavky na najnižšiu vnútornú povrchovú teplotu,
• požiadavky na spotrebu energie na vykurovanie,
• požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla a na tepelný odpor konštrukcie,
• požiadavky na teplotný útlm,
• požiadavky na difúziu a kondenzáciu vodnej pary v stavebných konštrukciách,
• požiadavky na vzduchovú priepustnosť stavebných konštrukcií,
• požiadavky na tepelnú prijímavosť podlahových konštrukcií,
• požiadavky na tepelnú stabilitu v zimnom období
• požiadavky na tepelnú stabilitu v letnom období

Spracoval: Ing. Igor Kajan
Použitá literatúra

Tepelné izolácie - diskusné fórum

Sponzorované odkazy