2. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov

Pri kvantifikovaní tepelných tokov šírených konštrukciami treba vychádzať z tepelnotechnických vlastností stavebných materiálov:

• objemová hmotnosť, hustota, pórovitosť - väčšina stavebných látok má pórovitú štruktúru. V póroch sa nachádza vzduch, prípadne vlhkosť rôzneho skupenstva. Objemová hmotnosť udáva hmotnosť objemovej jednotky určitej látky s dutinami a pórmi. Hustota sa definuje podielom hmotnosti a objemu látky bez dutín a pórov. Pórovitosť môžeme vyjadriť aj podielom objemu pórov a objemu materiálu s pórmi.
• vlhkosť - v praxi sa stavebné látky takmer nikdy nevyskytujú v suchom stave. Vlhkosť charakterizuje prítomnosť chemicky neviazanej vody v látke. Vlhkosť látky charakterizujeme hmotnostnou a objemovou vlhkosťou.
• súčiniteľ tepelnej vodivosti - tepelná vodivosť vyjadruje schopnosť látky vo väčšej alebo menšej miere prenášať teplo vedením. Tepelná vodivosť je najvýznamnejší ukazovateľ vlastností stavebných látok z hľadiska stavebnej tepelnej techniky. Tepelná vodivosť sa pohybuje v rôznych stavebných látkach v širokom intervale. Charakterizovaná je súčiniteľom tepelnej vodivosti lambda (W. m-1. K-1).
  Súčiniteľ tepelnej vodivosti závisí od rôznych vplyvov, z ktorých najdôležitejšie sú :
  - hustota a objemová hmotnosť, pórovitosť,
  - vlhkosť,
  - smer tepelného toku v anizotropných látkách,
  - chemické zloženie,
  - teplota.
• špecifická tepelná kapacita - tepelná kapacita je veličina definovaná podielom tepla a ním vyvolaného prírastku teploty, pritom treba špecifikovať akým spôsobom sa zmena teploty vyvolala. Špecifická tepelná kapacita je podiel tepelnej kapacity látky a jeho hmotnosti, prípadne sa definuje teplom, ktoré sa musí priviesť látke pri stálom tlaku s hmotnosťou m aby sa jeho teplota zvýšila o 1 K.

Spracoval: Ing. Igor Kajan
Použitá literatúra

Tepelné izolácie - diskusné fórum

Sponzorované odkazy