3. Konštrukčné úpravy krovu

Samotná strecha svojím tvarom a konštrukciou vplýva na riešenie podkrovného priestoru. Zároveň tvar budúceho podkrovia vplýva na výber konštrukcie. Rozhodujúci je rozpon strechy a pôdorysný tvar. Podľa nej projektant navrhuje konštrukciu. Poznáme konštrukciu hambálku, stojatej a ležatej stolice, vešadla, vzperadla atď.

Nad užšie (6,0 m) pôdorysy pravidelných tvarov sú najvhodnejšie konštrukcie hambálku. Ide o konštrukciu jednoduchú, bez stĺpikov a väzných trámov, úspornú. Absencia stĺpikov a trámov umožňuje voľné, vzdušné využitie podkrovného priestoru.

Na väčšie rozpony je potrebné použiť konštrukciu stojatej stolice. Táto už obsahuje stĺpiky, pásiky, stužujúce klieštiny, väznice a väzné trámy. To výrazne ovplyvňuje architektonické riešenie podkrovia. V miestach stĺpikov môžeme klieštiny nahradiť celoplošným zadoskovaním. Tým vznikne stužujúca stena, ktorá opticky výrazne oddeľuje dva priestory.

Väzné trámy sú obyčajne skryté konštrukciou podlahy. Avšak pozor, to neznamená, že podlaha môže zaťažovať väzné trámy. Väzné trámy sú súčasťou konštrukcie strechy a nie sú, resp. neboli navrhované na zaťaženie podlahy. Konštrukcia nosného stropu i s podlahou v podkroví musí byť preto riešená samostatne!

Pri rekonštrukcii už existujúcich krovov s väznými trámami máme tri možnosti:

• väzný trám ponechať a zakryť ho novou konštrukciou stropu s podlahou
• väzný trám čiastočne vyrezať a ponechať iba v rovine stužujúcich klieštin, prípadne stužujúcich stien
• väzný trám úplne nahradiť

Pri úplnom nahradení väzného trámu musí byť navrhovaná stropná konštrukcia podkrovia schopná preniesť zaťaženie strechy v miestach stĺpikov. Obyčajne sa navrhuje dostatočne únosný železobetónový strop. Stĺpiky sa potom osadzujú do oceľových pätiek zachytených v novom strope. Ak pod miestami styku stĺpikov so stropom prebiehajú nosné múry v nižšom podlaží, je možné navrhnúť aj inú konštrukciu stropu, pretože spodné nosné múry prenesú zaťaženie strechy až do svojich základov.

Konštrukcia ležatej stolice má nosné prvky v sklone, ale nepoužíva sa bežne, rovnako ako vešadlo, či vzperadlo, ktoré sú na veľké rozpony.

Osová vzdialenosť medzi krokvami je obyčajne od 800 - 1200 mm. Pri navrhovaní treba mať na pamäti umiestňovanie strešných okien práve medzi jednotlivé krokvy. Pri rekonštrukcii podkrovia sa však môže stať, že niektoré krokvy je nutné na istom úseku odstrániť, aby bolo vôbec možné strešné okno osadiť. To isté sa týka krokiev v mieste komína. Tento problém sa rieši tzv. výmenou krokvy. Predmetná časť krokvy sa odstráni, vzniknuté konce sa uložia na vrchnú, resp. spodnú výmenu - obyčajne trámik v tvare obdĺžnika s rozmermi bežnej krokvy, čím sa vytvorí rám, ktorý prenesie zaťaženie na susedné postranné krokvy.

Spracoval: Ing. Róbert Žúdel
Použitá literatúra

Podkrovie - výstavba - diskusné fórum

Sponzorované odkazy