3. Obvodové skladané plášte realizované postupným vytváraním vrstiev

Mnoho stavebných materiálov (kameň, prostý betón, železobetón, hutný keramický črep), ktoré vyhovujú požiadavkám na pevnosť a únosnosť sú dobrými vodičmi tepla a preto pri použití v obvodových konštrukciách nemôžu plniť aj tepelnoizolačnú funkciu. Túto funkciu plnia ľahké porézne materiály alebo tepelnoizolačné vrstvy, pridávané na vonkajší povrch nosnej konštrukcie tak, aby sa dosahoval minimálny požadovaný tepelný odpor.

Pri navrhovaní skladby vrstvených obvodových stien sa odporúča, aby sa dodržala zásada, že tepelný odpor vrstiev radených smerom z interiéru do exteriéru narastá a ich difúzny odpor sa zmenšuje (parotesné materiály sú na interiérovej strane a difúzne otvorené sú na exteriérovej strane obvodového plášťa). Rešpektovanie tejto zásady vedie k eliminácií kondenzácie vodnej pary v konštrukcie.

Skladané obvodové plášte sa realizujú na:

• nových budovách (realizované na súčasne s ostatnými konštrukciami),
• starých objektoch (dodatočne zateplené fasády).

Obvodové skladané plášte môžeme rozdeliť z konštrukčno-statického hľadiska na:

• nosné,
• samonosné
• nenosné výplňové.

Ďalej ich môžeme z hľadiska technológie ukladania vrstiev deliť na:

• kontaktný zatepľovací systém - vyznačuje sa tepelnoizolačnou schopnosťou, ktorej jednotlivé vrstvy sú vo vzájomnom plošnom kontakte.

Tepelnoizolačná vrstva sa musí vytvárať z ťažko horľavých, respektíve samozhášavých materiálov. Pre kontaktné systémy zatepľovania sa používajú minerálno-vláknité dosky objemovej hmotnosti 150 kg.m-3, u ktorých nedochádza k rozvlákneniu, minerálno-vláknité lamely a samozhášavý penový polystyrén objemovej hmotnosti 20 kg.m-3, ktorý je možný uplatniť len do výšky požiarneho úseku 22,5 m.

Tepelnoizolačné dosky sa mechanicky kotvia na nosný podklad pomocou minimálne dvoch kotevných prvkov (hmoždinkových rozperiek), v okrajových častiach (nárožie, atika) sa ich počet zdvojnásobuje. Minimálna hĺbka kotvenia rozperiek v pôvodnej neskarbonatizovanej konštrukcii je 60 mm.

Dilatačný zateplený úsek by nemal byť väčší ako 25 - 35 m. tepelná izolácia je z vonkajšej strany chránená povrchovou vrstvou, ktorá je stužená mriežkou zo sklených vlákien.

Finálny povrch tvoria omietky a stierky modifikované plastmi, umožňujúce väčšie deformácie bez vzniku trhlín, ktoré zabezpečujú jednoliatosť finálneho povrchu i v mieste spojov tepelnoizolačných dosiek.

• odvetraný zatepľovací systém - vyznačuje sa tepelnoizolačnou schopnosťou, ktorej povrchová úprava (obklad) je od ostatných vrstiev, najmä však od tepelnoizolačnej vrstvy oddelená odvetranou vzduchovou vrstvou.

Vzduchová medzera minimálnej šírky 20 - 25 mm slúži na odvedenie difundujúcej vodnej pary, zníženie tepelných ziskov a tým aj zmenšenie teplotného gradientu, ktorý spôsobuje zaťaženie obalovej konštrukcie.

Princípy riešenia krycích pohľadových vrstiev sú buď na báze prefabrikovaných železobetónových dosiek alebo obkladových fasádnych prvkov keramickej, metalickej a plastovej, upevňovaných na roštovú konštrukciu. Môžu byť tiež z vymurované z lícových tehál do kotvených profilov upevnených v úrovni stropných konštrukcií alebo kotvených pomocou spôn priamo do nosnej konštrukcie.

Pre odvetrané zatepľovacie systémy sa odporúča uplatniť minerálno-vláknité dosky objemovej hmotnosti 75 - 90 kg.m-3. ukončenie systému je nutné riešiť pomocou perforovanej soklovej lišty, ktorá má vetraciu funkciu a súčasne zamedzuje vnikaniu vtákov a hlodavcov do vertacieho systému.

Spracoval: Ing. Igor Kajan
Použitá literatúra

Obvodové steny - diskusné fórum

Sponzorované odkazy