3. Zásady navrhovania vnútornej kanalizácie

Vnútorná kanalizácia musí zabezpečovať spoľahlivé, hospodárne a hygienicky nezávadné odvádzanie odpadových vôd z objektu a priľahlých plôch. Musí byť riešená tak, aby nebola porušená stabilita konštrukcie objektu ani pri jej prípadných opravách.

Spoje rúr musia byť podľa požiadaviek skúšky vodotesné, plynotesné, pružné a musia vykazovať najmenej rovnakú životnosť ako spojovací materiál. Potrubie inštalované v priestoroch so zvýšeným tepelným, chemickým a mechanickým namáhaním treba primerane chrániť. Ak sa predpokladá orosovanie, ktoré je škodlivé, treba potrubie tepelne izolovať.

Potrubie a zariadenia musia byť navrhnuté tak, aby sa v miestnosti neprekročila najväčšia dovolená hladina hluku. Stavebník by mal odmietnuť vkladanie kanalizačných potrubí do priečok a stien, ktoré ohraničujú obývané miestnosti.

V smere prúdenia odpadových vôd nesmie byť potrubie rozvetvované ani zmenšená jeho svetlosť (okrem redukcie bezprostredne pod strešným vtokom).

V smere prúdenia odpadových vôd sa musia jednotlivé odpadové vody až po zvodové potrubie odvádzať osobitným potrubím. Spoločné zvodové potrubie sa môže použiť na dažďovú a splaškovú odpadovú vodu.

Potrubie sa situuje prevažne nad podlahou. Do podlahy sa dnes už vkladajú tie pripájacie potrubia, ktoré majú perfektné spoje, napr. zvárané alebo uskutočnené s elektrospojkami (vylučuje sa použitie plastových rúr s hrdlom a gumeným krúžkom).

Najmenší sklon potrubia podľa našej normy je 3%. Niektoré renomované firmy ponúkajú technické riešenia, ktoré umožňujú použiť podstatne nižšie sklony, pravda pri dodržaní nimi predpísaného montážneho postupu.

Spracoval: Ing. Tomáš Boldiš
Použitá literatúra

Kanalizácia - diskusné fórum

Sponzorované odkazy