2. Potrubie vnútornej kanalizácie

Z hľadiska polohy jednotlivých úsekov potrubia v objektoch delíme potrubie na:

• ležaté
• zvislé.

Podľa funkčných vlastností a postupu pri návrhu sa potrubie vnútornej kanalizácie rozlišuje na:

• odtokové potrubie - potrubie od zariaďovacích predmetov a zariadení , ktoré je vyústené voľne nad vpust alebo odvodňovanú plochu, nie je odvetrané a nemá zápachovú uzávierku.
• pripájacie potrubie - potrubie medzi zariaďovacím predmetom, vpustom alebo iným odvodňovaným zariadením a odpadovým potrubím.
• odpadové potrubie - zvislé potrubie, ktoré odvádza odpadové vody, musí byť samostatné pre splaškovú aj dažďovú vodu.
• vetracie potrubie - potrubie, ktoré zabezpečuje vetranie vnútornej i vonkajšej kanalizácie a umožňuje privádzať dostatočné množstvo vzduchu, potrebné na odvádzanie splaškov.
• zvodové potrubie - ležaté potrubie v objekte.

Potrubie, ktoré vzniká spojením jednotlivých rúr, musí byť trvalé, tesné a musí zaručiť odolnosť proti skúšobnému tlaku vody v potrubí alebo tlaku zeminy, vodotesnosť podľa skúšky vodotesnosti, hladký vnútorný povrch, odolnosť voči trvalému a dočasnému pôsobeniu odpadových vôd a vonkajšieho prostredia (napr. spalinám z komínov, vzdušnej korózii, exhalátom v ovzduší a pod.), odolnosť voči mechanickému obrusovaniu splaveninami, ako aj trvácnosť po dobu životnosti objektu.

Ak sa použije potrubie s menšou trvácnosťou ako je predpokladaná životnosť objektu, musí byť chránené pred poškodením, ľahko prístupné a vymeniteľné.

Tesnosť spojov sa zisťuje až pri skúške na stavbe, pričom druh spoja často vyplynie z rozhodnutia projektanta alebo dodávateľa stavby.

Spracoval: Ing. Tomáš Boldiš
Použitá literatúra

Kanalizácia - diskusné fórum

Sponzorované odkazy