5. Maľby

Farebnosť omietok možno dosiahnuť priamym nanesení farebnej omietky, alebo dodatočným nanesením farebného roztoku.

Maľby môžu byť:

• Vápenné maľby sa používajú najmä v novostavbách, kde dobre priľnú k drsnému povrchu omietok. Nanášajú sa v dvoch krycích vrstvách, povrch maľby sa upravuje glejovou farbou.
• Kremičité maľby odolávajú i väčším zmenám teplôt a mechanickým vplyvom. Sú vhodné na drsné a nasiakavé omietky, miešajú sa vodným sklom. Na omietku napustenú roztokom bezfarebného vodného skla sa nanášajú dve krycie nátery.
• Kazeínové a vápennokazeínové maľby sú veľmi trvanlivé. Kazeín ako spojivo rozmiešané v roztoku s lúhom, boraxom alebo čpavkom a farbivom sa používa na vnútorné povrchy.
• Glejové maľby. Podklad sa natiera mydlovým roztokom s prísadou vápna, mlieka, kazeínu alebo vodného skla.
• Voskové maľby. Sú pripravené z gleja alebo kazeínu s prímesou zmydleného včelieho vosku, povrch sa dodatočne leští kefou alebo flanelom.
• Emulzné maľby, podklad sa napúšťa fermežou a napustené plochy sa vytmelia dvakrát emulzným alebo lakovým tmelom. Po vybrúsení sa podklad natrie riedenou emulziou a potom sa nanesie dvojitý krycí farebný náter.
• Linkrusty tvoria dekoratívny povrch. Zmes plavenej kriedy, mydla a gleja sa nanáša špachtľou, tupovaním, ryhovaním a valčekovaním.

Spracoval: Ing. Peter Hurta
Použitá literatúra

Iné povrchové úpravy - diskusné fórum

Sponzorované odkazy